Mesiac: február 2019

Ochrana včelieho diela pred vijačkou voštinovou.

Včelármi často nesprávne označované mole sú hmyz ktorý sa živí výlučne z diela včiel. Motýľ kladie, sotva viditeľné, vajíčka na teplé miesta na letáčik alebo dno úľa. Larvy tohto hmyzu sa živia výlučne voskom. Bielkovinovú potravu čerpajú z kokónov (košieľok) vyliahnutých včiel a peľu. Tento hmyz priamo nepoškodzuje včely ale škodí ničením úľov. V plástoch si robí zapradené chodby kam sa včely nevedia dostať. Proti tomuto hmyzu nie je ťažké brániť sa stačí starostlivosť včelára a dodržovanie len takého počtu plástov, ktoré sú včely schopné kontrolovať, pravidelné sírenie prípadne použitie kyseliny octovej či skladovanie plástov pod 10°C, pri takejto teplote sa larvy nemôžu riadne vyvíjať a hynú. A práve  teplotu môžeme použiť na boj proti vijačke pri ktorom ušetríme čas, ukladací priestor a peniaze za použitú chémiu. Už niekoľko rokov po vytočení posledného medu nechám rámiky v úli až do novembra prístupné včelám, ktoré ich vyčistia a ošetrujú. Keď teplota klesne na približne 12ºC včelstvo, ktoré je v spodnom nadstavku oddelím uteplivkami od nadstavku (medníka) s vysavanými  rámikmi. Pozor horný medník sa musí odvetrávať, inak v ňom uložené rámiky bez včiel splesnivejú (Vlhkosť zo spodného medníka v ktorom sú včeli preniká smerom hore).  Na  jar,  približne  v  marci    postupne zmenšujem prekážku medzi nadstavkami a včeli môžu znova obsadzovať medník. Poškodenia vystavaných rámikov vijačkou a myšami už nemám.   Upozorniť včelára na prítomnosť vijačky vedia aj samotné včely, ktorým zápach lariev tak prekáža že sa okolo napadnutého plástu zdržiavajú v zhlukoch.

 

       

Každoročné hlásenie včelstiev na mestský alebo obecný úrad

Stanovište včelstiev je chovateľ povinný na základe vyhlášky MP SR č. 3322/2/2001-100 o podrobnostiach o prípravkoch na ochranu rastlín, prílohy č. 16, časť C – ochrana včiel, užitočného hmyzu, zvierat a vodných organizmov pri používaní prípravkov, v znení neskorších predpisov  každoročne hlásiť do 25.3. príslušného roku na príslušný mestský alebo obecný úrad, v katastri ktorého sa včelstvá nachádzajú.

Tlačivo:

OBECNÝ (MESTSKÝ)∗  ÚRAD v  ………………………………………………………….

HLÁSENIE TRVALÉHO STANOVIŠŤA VČELSTIEV

Dolu podpísaný chovateľ včelstiev nahlasujem na základe vyhláškyMP SR č.3322/2/2001 – 100 o podrobnostiach o prípravkoch na ochranu rastlín, prílohy č. 16, časť C –ochrana včiel, užitočného hmyzu, zvierat a vodných organizmov pri používaní prípravkov, v znení neskorších predpisov

Chovateľ včelstiev : ………………………………………………………………………………..
Adresa: …………………………………………………………………………………………………..
Telefonický kontakt: …………………………………………………………….
Počet včelstiev: ……………………………………………………………………..
Oznamujem, že mám včelstvá trvale umiestnené na adrese /parcela číslo, katastrálne územie/∗:
………………………………………………………………………………………………………………….
…………………………………………………………………………………………………………………

Dňa ……………………..                                                       Podpis…………………………….
Potvrdenie OÚ, MÚ /dátum, pečiatka, podpis/:

∗ nehodiace sa preškrtnite

ZO SZV Modrý Kameň

Včelárenie na Slovensku má dlhú a bohatú tradíciu. Počas stáročí sa menili nielen technológie včelárenia, ale aj sociálne správanie včelárov.   Od individuálneho včelárenia prechádzali včelári do rôznych cechov v stredoveku a spolkov v neskorších časoch. Toto združovanie sa prinášalo ekonomické a spoločensko-politické výhody. V regióne Veľkého Krtíša vznikol v roku 1919 spolok s názvom Včelársky spolok okolia Strehovského. Bol to vtedy jediný spolok včelárov. Rok 1919 môžeme považovať aj za vznik terajšieho Včelárskeho spolku s názvom Základná organizácia Slovenského zväzu včelárov Modrý Kameň.  V roku 1933 zmenil pôvodný názov Včelársky spolok okolia Strehovského na Včelársky spolok Modrý Kameň a okolie.

Zdrojom informácií pre tento článok mi bolo dielo pána Ing. Jána Jančovica: Včelárstvo na Modrokamensku.

Maroš Púpala