Kočovanie so včelstvami.

Vážení kočovní včelári,

CEHZ (centrálna evidencia hospodárskych zvierat) zaslala na sekretariát SZV krátke inštrukcie k zriadeniu prístupu pre chovateľa, ktorý chce nahlásiť kočovanie:

  1. Prístup pre chovateľa, ktorý chce hlásiť kočovanie do CEHZ bude generovaný na rodné číslo.
  2. Žiadosť sa predkladá na predpísanom tlačive Žiadosť o pripojenie do databázy CEHZ cez Prístup farmára, ktoré je prístupné na stránke Plemenárskych služieb Slovenskej republiky, š.p. https://pssr.sk/index.php/sk/tlaciva-centralnej-evidencie-hospodar skych-zv ierat/. Pre jednoznačnú identifikáciu žiadateľa je nutné v žiadosti uviesť rodné číslo a presnú adresu bydliska. Ako registračné číslo chovu použite číslo pridelené CRV.
  3. Vyplnenú žiadosť je potrebné zaslať na adresu CEHZ uvedenú priamo v žiadosti.
  4. CEHZ Vám na Vašu kontaktnú adresu zašle prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. prihlasovacie údaje, a následne po prihlásení budete môcť nahlásiť plán kočovania.

 

ziadost_hlasenie kocovania

 

Vyhláška č. 285/2017 Z. z. § 4
  1. Kočovanie sa nahlasuje do centrálneho registra v elektronickej podobe do 1. februára roku, v ktorom sa kočovanie uskutoční.
  2. Plán kočovania na kalendárny rok sa do 14 dní pred prvým kočovaním, najneskôr však do 1. marca, v elektronickej podobe nahlasuje do centrálneho registra na formulári, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 4, a oznamuje sa regionálnej veterinárnej a potravinovej správe miestne príslušnej podľa stanovišťa včelstva.          (Do 30.3.2019 priniesť melivo na RVPS  MVDr. Vladimírovi Smieškovi).
  3.  Prikočovanie a návrat z kočovania sa do dvoch dní v elektronickej podobe zaznamenáva v centrálnom registri.
  4. Ak včelstvá nie sú po skončení kočovania presunuté na pôvodné stanovište včelstva, oznámi vlastník novovzniknuté stanovište včelstiev podľa § 3 ods. 1. (Začatie a ukončenie chovu včelstva a vznik a zánik stanovišťa včelstva sa do siedmich dní oznamuje regionálnej veterinárnej a potravinovej správe miestne príslušnej podľa stanovišťa včelstva).

 

Príloha č.4 – klikni myšou na čísla pod týmto textom a otvorí sa tabuľka.

2017c000z0285p004        

 

Ochrana včelieho diela pred vijačkou voštinovou.

Včelármi často nesprávne označované mole sú hmyz ktorý sa živí výlučne z diela včiel. Motýľ kladie, sotva viditeľné, vajíčka na teplé miesta na letáčik alebo dno úľa. Larvy tohto hmyzu sa živia výlučne voskom. Bielkovinovú potravu čerpajú z kokónov (košieľok) vyliahnutých včiel a peľu. Tento hmyz priamo nepoškodzuje včely ale škodí ničením úľov. V plástoch si robí zapradené chodby kam sa včely nevedia dostať. Proti tomuto hmyzu nie je ťažké brániť sa stačí starostlivosť včelára a dodržovanie len takého počtu plástov, ktoré sú včely schopné kontrolovať, pravidelné sírenie prípadne použitie kyseliny octovej či skladovanie plástov pod 10°C, pri takejto teplote sa larvy nemôžu riadne vyvíjať a hynú. A práve  teplotu môžeme použiť na boj proti vijačke pri ktorom ušetríme čas, ukladací priestor a peniaze za použitú chémiu. Už niekoľko rokov po vytočení posledného medu nechám rámiky v úli až do novembra prístupné včelám, ktoré ich vyčistia a ošetrujú. Keď teplota klesne na približne 12ºC včelstvo, ktoré je v spodnom nadstavku oddelím uteplivkami od nadstavku (medníka) s vysavanými  rámikmi. Pozor horný medník sa musí odvetrávať, inak v ňom uložené rámiky bez včiel splesnivejú (Vlhkosť zo spodného medníka v ktorom sú včeli preniká smerom hore).  Na  jar,  približne  v  marci    postupne zmenšujem prekážku medzi nadstavkami a včeli môžu znova obsadzovať medník. Poškodenia vystavaných rámikov vijačkou a myšami už nemám.   Upozorniť včelára na prítomnosť vijačky vedia aj samotné včely, ktorým zápach lariev tak prekáža že sa okolo napadnutého plástu zdržiavajú v zhlukoch.

 

       

Každoročné hlásenie včelstiev na mestský alebo obecný úrad

Stanovište včelstiev je chovateľ povinný na základe vyhlášky MP SR č. 3322/2/2001-100 o podrobnostiach o prípravkoch na ochranu rastlín, prílohy č. 16, časť C – ochrana včiel, užitočného hmyzu, zvierat a vodných organizmov pri používaní prípravkov, v znení neskorších predpisov  každoročne hlásiť do 25.3. príslušného roku na príslušný mestský alebo obecný úrad, v katastri ktorého sa včelstvá nachádzajú.

Tlačivo:

OBECNÝ (MESTSKÝ)∗  ÚRAD v  ………………………………………………………….

HLÁSENIE TRVALÉHO STANOVIŠŤA VČELSTIEV

Dolu podpísaný chovateľ včelstiev nahlasujem na základe vyhláškyMP SR č.3322/2/2001 – 100 o podrobnostiach o prípravkoch na ochranu rastlín, prílohy č. 16, časť C –ochrana včiel, užitočného hmyzu, zvierat a vodných organizmov pri používaní prípravkov, v znení neskorších predpisov

Chovateľ včelstiev : ………………………………………………………………………………..
Adresa: …………………………………………………………………………………………………..
Telefonický kontakt: …………………………………………………………….
Počet včelstiev: ……………………………………………………………………..
Oznamujem, že mám včelstvá trvale umiestnené na adrese /parcela číslo, katastrálne územie/∗:
………………………………………………………………………………………………………………….
…………………………………………………………………………………………………………………

Dňa ……………………..                                                       Podpis…………………………….
Potvrdenie OÚ, MÚ /dátum, pečiatka, podpis/:

∗ nehodiace sa preškrtnite

ZO SZV Modrý Kameň

Včelárenie na Slovensku má dlhú a bohatú tradíciu. Počas stáročí sa menili nielen technológie včelárenia, ale aj sociálne správanie včelárov.   Od individuálneho včelárenia prechádzali včelári do rôznych cechov v stredoveku a spolkov v neskorších časoch. Toto združovanie sa prinášalo ekonomické a spoločensko-politické výhody. V regióne Veľkého Krtíša vznikol v roku 1919 spolok s názvom Včelársky spolok okolia Strehovského. Bol to vtedy jediný spolok včelárov. Rok 1919 môžeme považovať aj za vznik terajšieho Včelárskeho spolku s názvom Základná organizácia Slovenského zväzu včelárov Modrý Kameň.  V roku 1933 zmenil pôvodný názov Včelársky spolok okolia Strehovského na Včelársky spolok Modrý Kameň a okolie.

Zdrojom informácií pre tento článok mi bolo dielo pána Ing. Jána Jančovica: Včelárstvo na Modrokamensku.

Maroš Púpala