Včelármi často nesprávne označované mole sú hmyz ktorý sa živí výlučne z diela včiel. Motýľ kladie, sotva viditeľné, vajíčka na teplé miesta na letáčik alebo dno úľa. Larvy tohto hmyzu sa živia výlučne voskom. Bielkovinovú potravu čerpajú z kokónov (košieľok) vyliahnutých včiel a peľu. Tento hmyz priamo nepoškodzuje včely ale škodí ničením úľov. V plástoch si robí zapradené chodby kam sa včely nevedia dostať. Proti tomuto hmyzu nie je ťažké brániť sa stačí starostlivosť včelára a dodržovanie len takého počtu plástov, ktoré sú včely schopné kontrolovať, pravidelné sírenie prípadne použitie kyseliny octovej či skladovanie plástov pod 10°C, pri takejto teplote sa larvy nemôžu riadne vyvíjať a hynú. A práve teplotu môžeme použiť na boj proti vijačke pri ktorom ušetríme čas, ukladací priestor a peniaze za použitú chémiu. Už niekoľko rokov po vytočení posledného medu nechám rámiky v úli až do novembra prístupné včelám, ktoré ich vyčistia a ošetrujú. Keď teplota klesne na približne 12ºC včelstvo, ktoré je v spodnom nadstavku oddelím uteplivkami od nadstavku (medníka) s vysavanými rámikmi. Pozor horný medník sa musí odvetrávať, inak v ňom uložené rámiky bez včiel splesnivejú (Vlhkosť zo spodného medníka v ktorom sú včeli preniká smerom hore). Na jar, približne v marci postupne zmenšujem prekážku medzi nadstavkami a včeli môžu znova obsadzovať medník. Poškodenia vystavaných rámikov vijačkou a myšami už nemám. Upozorniť včelára na prítomnosť vijačky vedia aj samotné včely, ktorým zápach lariev tak prekáža že sa okolo napadnutého plástu zdržiavajú v zhlukoch.
